Minulý rok bolo určitým prekvapením, ako sa do povedomia dostáva aj naša vlastná, slovenská kinematografia. Konečne! Čo je však za týmto ráznym úspechom? Určite talent a snaha, ale veľkú rolu hrajú aj peniaze a schopnosť dané filmové projekty financovať.
Noví slovenskí filmári sa pokúsili využiť starú známu a dodnes najčastejšiu používanú metódu, ktorú z veľkej časti používajú predovšetkým hollywoodski tvorcovia. Napodobniť populárne a osvedčené filmové žánre, teda len nastúpiť na rozbehnutý vlak, snažiť sa čo najviac prispôsobiť populárnemu prúdu. Osobne nie som veľkým zástancom takejto tvorby a takéhoto zmýšľania ale je pravda, že zmenšuje sa tým riziko, aby by film nakoniec neskončil ako úplný prepadák. Využijú sa odskúšané prvky.
Za druhú vec minuloročného relatívneho filmového úspechu našej krajiny sa považuje fakt, že autori filmov kvôli vhodnému žánru verili v úspech a oslovenie verejnosti natoľko, že neváhali využiť i väčšie množstvo svojich vlastných finančných prostriedkov, len aby mal film bohatú propagáciu a aby reklama vyzerala čo najpríťažlivejšie. Pravdepodobne aj v tomto smere platí, že úspech nepríde zadarmo, ale v tomto prípade to platí doslova. Autori filmov majú talent, no aby ho ukázali na svetlo sveta, musia si tú možnosť zaplatiť vlastnými prostriedkami. Nakoniec ale vidíme, že určité ovocie to našťastie prinieslo.
Možno teda poukázať na úvahu, že samotný talent ani zďaleka nestačí. Asi by sme boli svedkami viacerých podobných úspechov, keby sa predchádzajúci autori odvážili ísť podobnou cestou sebafinancovania, ale na druhej strane uznávam, že nie každý si to môže dovoliť a podobné projekty by malo financovať predovšetkým ministerstvo kultúry.
• Kľúčom k úspechu bol výber populárneho žánru a reklama, teda každopádne útok na mainstream za použitia väčšieho finančného nákladu, čím sa plánovaný budget podstatne navýšil. Teda pravdepodobne nestačí financovať iba samotnú tvorbu filmu, musí sa ešte počítať s vysokými nákladmi za propagáciu.